NEBOJTE SA!

NEBOJTE SA! 

           Strach. Kto z nás môže povedať, že jeho sa to netýka? Bojíme sa, že nás niekto bude žalovať, bojíme sa pigmentovej škvrny na chrbte, desí nás agresívny výrastok v obytnom bloku ako i to, že odídeme z tohto sveta a zakrátko si na nás nikto nespomenie.
            Ježiš vedel o ľudskom strachu. Preto nám zanechal pár lekcií o tom, ako s ním zachádzať. Sám pozval apoštolov nasadnúť do loďky, ktorá o pár okamihov bola zmietaná v hrozivých vlnách Genezaretského jazera. Keď evanjelista Matúš spomína na tieto chvíle, siaha po silnom slove seismos – vo význame zemetrasenie, záchvev neba a zeme. Neskôr toto slovo používa pri Ježišovej smrti, keď sa zatriasla Kalvária a druhý raz pri Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď sa zatriasla zem na mieste, kde bol hrob. Tak silná bola búrka na mori.
            Zaujímavé – apoštoli nasledovali Ježiša do loďky, a predsa zažili hrôzostrašnú búrku. Neočakávali by sme iné pokračovanie udalostí, keďže poslušne nasledovali Krista? Niečo v tom štýle, že „Ježiš nastúpil s učeníkmi do loďky, a vtom oblohu preklenula nádherná dúha a kŕdeľ holubíc sa vzniesol ponad pokojnú hladinu jazera?“ Takto to ale nebolo. Zažili hroznú búrku. Tento príbeh jasne hovorí o tom, že nalodiť sa na spoločnú plavbu s Kristom znamená rátať aj s rozbúreným morom a drsným vetrom. Od neveriacich ľudí sa neodlišujeme tým, že by v našom živote nenastali búrky. Líšime sa však v tom, na koho sa v týchto búrkach spoliehame – na stáleho nemenného Krista.
            Učeníci mali veľa dôvodov, prečo sa nebáť a Ježišovi veriť. Videli ho uzdravovať nejeden neduh a chorobu. Strach však v nich spôsobil akúsi duchovnú stratu pamäti. Zabudli na to, čo videli a že Boh je mocný. My sa tiež priveľmi strachujeme, hoci vieme, že strach nikdy nezachránil manželstvo ani firmu, nevyliečil chorobu, nevytiahol krajinu z biedy ani neoslobodil od náboženského fanatizmu. Odvaha a viera áno. Nebolo by preto úžasné pozrieť na Boha a zo strachu vyjsť?
            Evanjeliá zaznamenávajú 125 Kristových príkazov, ktoré zanechal. Z nich až 21 nás vyzýva nebáť sa, mať odvahu, vzchopiť sa. Druhý najčastejší príkaz je milovať Boha a blížneho – a ten sa v evanjeliách zjavuje iba 8-krát. To nám hovorí, že Ježiš berie náš strach vážne. Príkaz, ktorý nám dáva častejšie ako ktorýkoľvek iný, znie: „Nebojte sa!“
            Nechajme sa prenikať silou týchto Kristových výrokov a prosme ho, aby posilnil našu vieru napriek našej neviere.
                                                                                       (zdroj: Max Lucado, Bez strachu) 

Jemný vetrík a víchor nie je to isté. Vetríku odolá každý – je to detská hra, akýsi simulovaný boj. Malé nedorozumenia, nedostatky, malé trápenia... – znášal si ich dobre a prežíval si vnútornú radosť pri myšlienke „áno, teraz skutočne pracujem pre Boha, pretože pociťujem jeho kríž!“
Ale, moje úbohé dieťa, prišla víchrica a cítiš jej silu, silu, ktorá by vyvrátila aj storočné stromy... Vnútri to tebou lomcuje a zvonku to otriasa tvojou istotou. Dôveruj! Nijaká moc nemôže vytrhnúť korene tvojej viery a tvojej lásky, ani ťa nemôže zviesť z tvojej cesty... ak sa nevzďaľuješ od „hlavy“ a ostávaš s ňou v jednote.
                                                                                                          Josemaría Escrivá